Pred siedmimi rokmi Tatry zasiahla najničivejšia kalamita

Korzar.sk | 2011-11-18 08:54:00 | | Copyright © SITA 2011
|< < ^ > >|

http://s.sme.sk/r-rss/6144685/korzar.sme.sk/pred-siedmimi-rokmi-tatry-zasiahla-najnicivejsia-kalamita.html

Veterná kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla plochu približne 12 600 hektárov lesa. Zahynul pri nej jeden človek.
POPRAD. Sedem rokov uplynie 19. novembra od najničivejšej zaznamenanej veternej kalamity vo Vysokých Tatrách. Tatry sa už pomaly pripravovali na začiatok novej zimnej lyžiarskej sezóny, keď sa v piatok 19. novembra 2004 medzi 15:30 a 19:00 odohrala dráma, ktorá nadlho zmenila tvár Vysokých Tatier.
Hoci v podhorí nebol vietor až taký silný, na Lomnickom štíte dosiahla maximálna rýchlosť vetra 170 km/h, na Skalnatom plese 200 km/h a na hornej hranici lesa až 230 km/h.
Hoci to neboli rekordné rýchlosti vetra v Tatrách, ďalšie okolnosti sa pričinili o to, že tento vietor mal veľmi ničivé následky.
Tatranská bóra (chladný a suchý vietor, ktorý prichádza v náporoch), ako sa takémuto padavému vetru v tejto oblasti hovorí, najničivejšie zasiahla oblasť od Vyšných Hágov po Tatranskú Lomnicu v nadmorskej výške medzi 1300 až 800 metrov n.m.
Vetrová kalamita podľa námestníka Štátnych lesov Tatranského národného parku Pavla Fabiána celkovo zasiahla pás dlhý približne 50 km a miestami široký až päť kilometrov.
Väčšina postihnutých lesov sa nachádzala na pozemkoch v správe Štátnych lesov TANAP-u. K ničivým následkom prispelo aj počasie v predchádzajúcich dňoch, keďže v oblasti už niekoľko týždňov pršalo, pôda bola podmočená a v takýchto podmienkach boli lesy menej stabilné a odolné voči takémuto silnému vetru.
Ako vyzerali Vysoké Tatry po kalamite v novembri 2004
Pozrite si fotogalériu >>
Zahynul jeden človek
Napriek veľkým škodám, ktoré vietor napáchal na lesoch a majetku, počas veternej kalamity zahynula len jedna osoba. Na idúce auto v oblasti Smokovcov vtedy spadol strom. Smrť v ňom našiel Miroslav Hromada.
Hoci už krátko po prvých spadnutých stromoch sa do Tatier vybrali hasiči a cestári odstraňovať popadané stromy, až v sobotu ráno 20. novembra 2004 sa naplno ukázal rozsah škôd, ktoré spôsobil vietor. Spadnutý les, poškodené domy, zatarasené cesty či električka.
„Veľmi dobre si na to pamätám. Hneď sa začalo so sprístupňovaním intravilánov osád. Môj osobný pocit bol, že som nikde nevedel trafiť. Všetky oporné body, ktoré sme mali, sa úplne stratili. Odrazu bolo všetko vidieť. Pre mňa bol veľký šok, aká všelijaká architektúra je v Tatrách,“ povedal Fabián.
Celý záver roka 2004 sa lesníci venovali uvoľňovaniu a odstraňovaniu kalamity v tatranských osadách. „Len pri týchto prácach sme odstránili okolo 84 000 metrov kubických dreva,“ uviedol Fabián.
Z každej strany dostávali lesníci požiadavky na urýchlené odstránenie popadaných stromov. Mesto Vysoké Tatry pritom už na 29. novembra malo naplánované otvorenie zimnej sezóny na Štrbskom Plese.
Spory o spracovanie kalamity
Krátko po kalamite sa rozpútali diskusie medzi zástancami rôznych prístupov pri spracovaní kalamity v Tatrách. Od extrémnych názorov, podľa ktorých treba ponechať všetko drevo na mieste, až po opačný názor, aby sa odstránilo všetko spadnuté drevo.
„Začali veľké výnimkové konania. V treťom a štvrtom stupni nebol problém, len sa dohodlo, čo, kde, kedy, ako, a začala sa hra o piaty stupeň ochrany,“ uviedol Fabián. Niektoré výnimkové konania, ako napríklad Tichá a Kôprová dolina, nie sú podľa Fabiána ukončené doteraz. Výnimkou neboli ani 630-dňové výnimkové konania.
Napriek týmto problémom sa lesníkom podarilo väčšinu kalamity spracovať približne za jeden a pol roka. Fabián si myslí, že bolo potrebné pracovať ešte rýchlejšie, aj vzhľadom na podkôrnikovú kalamitu, ktorá následne prišla. Podľa Fabiána situácia v Tichej a Kôprovej doline je dnes už nezvratná a celý les sa tam rozpadne.
Samotná vetrová kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla plochu približne 12 600 hektárov lesa, z toho okolo 8 700 hektárov v správe Štátnych lesov TANAP-u.
Len v pôsobnosti Štátnych lesov spadlo okolo 2,5 mil. metrov kubických dreva. Následná podkôrniková kalamita doteraz zasiahla územie predstavujúce viac ako polovicu veternej kalamity. Podľa Fabiána podkôrnik skôr či neskôr zničí všetky porasty v Tatrách.
Lesníci sa obávajú, aby sa podkôrny hmyz „neobrátil“ naspäť a nenapadol aj porasty, ktoré sa už podarilo obnoviť.
Nepriaznivým dôsledkom veternej kalamity bolo aj zvýšenie požiarneho nebezpečenstva, čo sa prejavilo o rok neskôr, keď koncom júla 2005 vznikol doteraz najväčší lesný požiar na kalamitou zasiahnutom území medzi Tatranskou Poliankou a Novým Smokovcom.
Ďalšie riziko predstavujú povodne, keďže chýbajúci les nedokáže zadržať vodu. Prejavilo sa to napríklad aj v tomto roku v oblasti Tatranskej Lomnice, ktoré postihli ničivé povodne.
Po siedmich rokoch od veternej kalamity sa príroda postupne, aj za pomoci ľudí, spamätáva. „Dnes máme okolo 1 620 hektárov umelej obnovy, podobné číslo je prirodzenej obnovy. Dokopy vyše 3 300 hektárov už je obnovených, k tomu ešte 1 550 hektárov zrekonštruovaných lesov,“ uviedol Fabián.
V spadnutom lese dominoval smrek. V nových porastoch majú ihličnaté stromy zastúpenie okolo 60 percent. Tu však narážajú lesníci na požiadavky napríklad kúpeľníkov, ktorí požadujú vyššie zastúpenie ihličnatých drevín, keďže listnáče majú väčšie negatívne následky na alergikov.
Kalamita spustila premenu Tatier
Spadnutý les priniesol však aj niektoré „pozitíva“. Po mnohých rokoch sú v Tatrách úžasné výhľady prakticky odkiaľkoľvek.
Jedno z prvých prekvapení, nielen pre Tatrancov ale aj ľudí z podhoria, bolo, že spadnutý les uvoľnil pohľady a dnes je bez problémov možné dovidieť z tatranských osád napríklad na svietiaci nočný Poprad alebo naopak.
Už onedlho sa to však zmení. Hlavne v nižšie položených lokalitách postihnutých kalamitou sú viditeľné veľké prírastky na mladých lesných porastoch. Podľa Fabiána, lesníci zaznamenali prírastky aj viac ako meter za rok. O desať až 15 rokov bude v podhorí už pekný mladý les.
Krátko po kalamite v roku 2004 sa objavili zámery rôznych developerských skupín, ktoré prišli s „rozvojovými“ zámermi. Nakoniec sa dohodlo, že sa len dobudujú tradičné lyžiarske strediská Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica.
Krátko po kalamite bola snaha vybudovať strediská v oblasti Vyšných Hágov, Tatranskej Polianky. „Tlak bol enormný,“ uviedol Fabián. Tieto a iné podobné zámery sa však nerealizovali.
Kalamita v Tatrách a jej dôsledky
Chronológia veternej kalamity v Tatrách z novembra 2004 a jej dôsledky.
19. novembra 2004 - Vo Vysokých Tatrách došlo k ekologickej katastrofe s ďalekosiahlymi následkami do budúcnosti. Víchrica zničila 2,5 milióna kubíkov ihličnatého dreva, pričom SR ročne vyťaží asi šesť miliónov kubíkov tejto drevnej suroviny.
12. januára 2005 - Celkovú škodu, ktorú v novembri 2004 v Tatrách a ďalších slovenských regiónoch spôsobila ničivá víchrica, vláda vyčíslila na 7,8 miliardy korún.
14. januára 2005 - Slovenská pobočka Greenpeace avizovala, že bude apelovať na predstaviteľov Európskej únie, aby sa prípadná pomoc postihnutým oblastiam Vysokých Tatier realizovala iba v rámci projektov, ktoré budú rešpektovať ochranu prírody a zásady trvalo udržateľného rozvoja regiónu s dôrazom na ochranu životného prostredia.
4. júna 2005 - Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP-u) začali ťažiť drevo v prísne chránenej Tichej doline, a to bez informovania správy národného parku. Štátne lesy SR a ministerstvo pôdohospodárstva sa odvolali na rozhodnutie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Poprade, ktoré nariadilo uvoľnenie ciest v celkovej šírke minimálne 20 metrov kvôli ochrane proti prípadnému požiaru.
8. júna 2005 - Minister životného prostredia Lázsló Miklós konštatoval, že ŠL TANAP-u porušili zákon, keď začali ťažbu v prísne chránenej Tichej a Kôprovej doline bez udelenia výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny.
9. júna 2005 - Zachovanie pôvodného stavu v lesných porastoch v Tichej a Kôprovej doline až do objasnenia veci nariadila Štátnym lesom TANAP-u Slovenská inšpekcia životného prostredia.
31. augusta 2005 - Európsky parlament v Štrasburgu schválil návrh poskytnúť Slovensku 5.667.578 eur z fondu solidarity EÚ.
18. novembra 2005 - Lesoochranárske zoskupenie (LZ) Vlk so sídlom v Tulčíku v okrese Prešov poslalo do Bruselu sťažnosť na SR pre poškodenie biotopov európskeho významu na území TANAP-u.
14. mája 2006 - V nižšie položenom kalamitnom území Tatier zaznamenali prvé spontánne rojenie podkôrneho hmyzu.
11. apríla 2007 - Štátne lesy TANAP-u začali spracovávať kalamitnú drevnú hmotu v časti Tichej a Kôprovej doliny.
- Zhruba 150 demonštrantov vyzvalo Ministerstvo životného prostredia SR, aby zabezpečilo zastavenie ťažby kalamitného dreva Štátnymi lesmi TANAP-u v Tichej a Kôprovej doline.
12. apríla 2007 - Združenie lesníkov a ochrancov prírody Tatier odoslalo na Generálnu prokuratúru SR podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania a ohrozovania životného prostredia vzhľadom na neustále odďaľovanie a predlžovanie rozhodnutí, ktoré by umožnili vykonávať opatrenia nevyhnutné na zastavenie šírenia podkôrneho hmyzu. Ten totiž poškodzoval aj zdravé lesné porasty.
20. apríla 2007 - Lesoochranárske zoskupenie VLK a Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko vyjadrili rozhorčenie nad tvrdením rezortu životného prostredia o tom, že pri odstraňovaní kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline v TANAP-e sa neporušujú hniezdiská vtákov. Tvrdenie ministerstva označili ochranári za klamstvo a odborný nezmysel.
24. apríla 2007 - Kvôli ochrane biotopu orla skalného obmedzili Štátne lesy TANAP-u spracovávanie kalamitného dreva v Tichej doline.
25. apríla 2007 - V Tichej doline vo Vysokých Tatrách sa začal protest organizácie Greenpeace proti ťažbe kalamitného dreva. Po siedmich hodinách prerušil protest zásah policajnej jednotky.
26. apríla 2007 - Slovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát v Košiciach, nariadil Štátnym lesom TANAP-u zastaviť práce v Tichej a Kôprovej doline.
28. apríla 2007 - Vyše tisíc ochranárov a priateľov prírody zo Slovenska a zahraničia sa zišlo na protestnom mítingu na parkovisku v Podbanskom. Uzniesli sa na ňom vyhlásiť tatranské doliny Tichá a Kôprová za Územie chránené občanmi (ÚCHO).
28. apríla 2007 - Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene protestovalo voči znevažovaniu práce lesníkov v Tichej a Kôprovej doline.
17. júna 2007 - Lesoochranárske zoskupenie VLK podalo v súvislosti s ťažbou kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline sťažnosť na Ústavný súd SR.
29. júna 2007 - Európska komisia (EK) začala konanie (infrigement) voči Slovensku pre porušenie smerníc Európskej únie v navrhovaných územiach Natura 2000 vo Vysokých a Nízkych Tatrách.
13. júla 2007 - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát v Žiline rozhodol, že Štátne lesy TANAP-u pri odstraňovaní kalamitnej drevnej hmoty na území národných prírodných rezervácií Tichá dolina a Kôprová dolina neporušili zákon o ochrane prírody.
14. septembra 2007 - Predstaviteľ Štátnych lesov TANAP-u Marián Jurík informoval, že lykožrút napadol približne 100-tisíc kusov stromov v tatranských dolinách Kôprová a Tichá. Premnoženie lykožrúta vo Vysokých Tatrách súviselo s nespracovaným drevom po veternej kalamite v roku 2004. Minister poľnohospodárstva SR Miroslav Jureňa označil premnoženie lykožrúta za kalamitný stav.
24. septembra 2007 - Sťažnosť proti ústrediu Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Bratislave a jej pobočke v Žiline podalo na Ústavnom súde SR Lesoochranárske zoskupenie VLK. Týkalo sa prešetrovania podnetu ochranárov v súvislosti s odstraňovaním kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline.
4. októbra 2007 - Lesoochranárske zoskupenie VLK podalo na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR trestné oznámenie na ministra životného prostredia Jaroslava Izáka za marenie úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti.
29. októbra 2007 - Sieť environmentálnych organizácií Ekofórum označilo správu Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR o zdravotnom stave lesov za výsledok politickej objednávky zo strany ĽS-HZDS.
14. júla 2008 - Riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška upozornil, že v dôsledku premnoženia lykožrúta začala v Tichej a Kôprovej doline odumierať spoločne s inými drevinami aj vzácna borovica limbová, ktorá prežila dobu ľadovú. Podľa lesníkov zodpovednosť za situáciu nesú ochrancovia prírody, ktorí ponechali lesy v tunajšej oblasti na samovývoj. Pracovník Výskumnej stanice ŠL TANAPu Ján Ferenčík spresnil, že za ostatné dva roky zničil podkôrny hmyz v Tichej a Kôprovej doline asi 400 límb, medzi nimi aj vzácne viacstoročné jedince.
14. júla 2008 - Odumieranie borovice limbovej v Tichej a Kôprovej doline nie je dramatické, reagoval na slová P. Líšku terénny ekológ Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
28. januára 2009 - Ústavný súd prikázal prokuratúre zaoberať sa Tichou a Kôprovou dolinou. Z nálezu ÚS SR vyplynulo, že ťažbu kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline mala Generálna prokuratúra SR nechať preveriť. Tým, že neprikázala polícii sa ťažbou zaoberať, porušila ústavné práva ochranárov.
23. apríla 2009 - Minister životného prostredia Ján Chrbet oznámil, že Európska komisia (EK) zastavila právne konanie (infringement) voči Slovensku, ktoré viedla pre odstraňovanie kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline v TANAP-e.
8. júla 2009 - Predstavitelia Štátnych lesov TANAP-u informovali, že premnožený lykožrút zničil v tzv. bezzásahovej oblasti vrátane vzácnych pralesovitých formácií viac ako 560.000 stromov na ploche takmer 2000 hektárov. Lykožrúty začali ničiť aj lesy v nižších stupňoch ochrany prírody.
18. novembra 2009 - Predstavitelia Štátnych lesov TANAP-u pri príležitosti piateho výročia veternej kalamity v Tatrách konštatovali, že víchrica zasiahla v južnej a juhovýchodnej časti Vysokých a Belianskych Tatier plochu 12.600 ha a poškodila pri tom 2,8 milióna m3 (metrov kubických) dreva. ŠL TANAPu spracovali 1.866.858 m3 dreva. Štátna správa ochrany prírody prikázala ponechať v území patriacom do 3. a 4. stupňa ochrany prírody ako biomasu 419.395 m3 z celkového množstva spracovaného dreva. V 5. stupni ochrany prírody nedovolila spracovať 163.607 m3. Podkôrny hmyz od roku 2005 zničil takmer 1.620.000 stromov. Postup lykožrútovej kalamity bol tak oveľa rýchlejší, ako ŠL TANAPu predpokladali.
19. novembra 2009 - Juraj Lukáč, náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) VLK skonštatoval, že príroda si na takých veľkých plochách, ako je Tichá a Kôprová dolina, poradila s dôsledkami veternej kalamity prirodzeným zmladením nespracovaných polomov. Podkôrniková kalamita sa podľa ochranárov utlmila aj bez zásahov človeka.
11. februára 2010 - Hovorca ŠL TANAP-u Marián Šturcel informoval, že v roku 2009 pribudlo v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách na približne 34.000 lykožrútom poškodených stromov na rozlohe viac ako 66 hektárov. Podľa lesníkov sa tak nepotvrdili slová zelených aktivistov, že lykožrútová kalamita na tomto území sa prakticky skončila.
17. novembra 2010 - Vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u Peter Fleischer skonštatoval, že najviditeľnejšou zmenou za posledných šesť rokov je fakt, že kalamitné plochy už pokryla nová vegetácia.
27. apríla 2011 - Minister životného prostredia József Nagy zrušil výnimku, ktorá do roku 2016 povoľovala ťažbu kalamitného dreva v tatranských dolinách Tichá a Kôprová.
tasr