Jedna z najväčších environmentálnych investícií v Košiciach „Rekonštrukcia a modernizácia košickej spaľovne“ vstupuje do poslednej fázy
27. novembra 2012
Prvý sneh zvládli Košice bez problémov
10. decembra 2012

Ekologické povedomie na Slovensku z roka na rok rastie

Ing. Jaroslav Košťálik ako riaditeľ útvaru Vzťahy k regulačnému prostrediu v akciovej spoločnosti SLOVNAFT v Bratislave zodpovedá za agendu, ktorá zabezpečuje pracovný kontakt s orgánmi štátnej správy, centrálnymi úradmi, ako aj profesijnými organizáciami. Ako predstaviteľovi firmy, ktorá má významnú pozíciu v podnikateľskej sfére, mu v rámci toho pribudla i povinnosť zastupovať zamestnávateľov v Správnej rade Recyklačného fondu (RF). Nie náhodou sa v rozhovore s ním reč skrútila na ekologickú tému.
* Keď nadšenec pre ochranu životného prostredia začuje názov firmy Slovnaft, nemusia sa s tým spájať práve pozitívne pocity. Stretávate sa bežne s takýmito postojmi?
Viete, že ani nie. Za roky svojej existencie sa naša spoločnosť dostala do povedomia občanov skôr ako symbol dodávateľa kvalitného benzínu, nafty, mazív a množstva iných nanajvýš cenných petrochemických, výrobkov, bez ktorých si bežný život moderného človeka jednoducho nemožno predstaviť. SLOVNAFT, a. s., sa vďaka významným investíciám v súčasnosti radí medzi tri najmodernejšie rafinérie v Európe. Prejavuje sa to aj v oblasti environmentálnych aktivít, a to tak smerom dovnútra podniku ako navonok. K takým napríklad patrí finančná podpora programu Zelené oázy, o ktorú sa môžu uchádzať subjekty všetkých slovenských regiónov ‑ zameraná na výsadbu novej či revitalizáciu pôvodnej zelene, údržbu verejných priestranstiev a vodných tokov.
* V správnej rade fondu ako zástupca zamestnávateľov z rafinérskej firmy zodpovedáte za problematiku odpadových olejov. Nepozeráte na ňu, obrazne povedané, z druhej strany plota, teda skôr z pohľadu výrobcu mazív?
Určite nie. Dlhodobým cieľom našej spoločnosti je zamedziť tomu, aby použité oleje skončili v komunálnom odpade alebo na skládkach, kde hrozí pre neodbornú manipuláciu kontaminácia podzemných vôd, či v ilegálnych kotolniach na kvapalné palivo zamorujúce ovzdušie. Máme v tomto smere podpísanú zmluvu o partnerstve pri ekologickom zhodnocovaní a likvidácii opotrebovaných motorových olejov so špecializovanými firmami. Týka sa to nielen použitých automobilových olejov a mazív zo segmentu dopravy, poľnohospodárstva, stavebníctva a servisných služieb, ale aj priemyselných olejov a obrábacích kvapalín z výrobných prevádzok. Rád vyzdvihujem fakt, že v súčasnosti na Slovensku existujú dostatočné kapacity na zhodnocovanie odpadových olejov. Celkovo sa situácia u nás v tejto oblasti aj vďaka podpore RF vyvíja priaznivo. Za optimálnu možno považovať požiadavku 60‑percentnej participácie materiálového zhodnotenia na objeme vyzbieraného odpadového oleja tak, aby v cieľovom roku 2015 boli k dispozícií zariadenia na požadovanej technickej a technologickej úrovni s kapacitou minimálne 25 000 ton ročne.
* Nezanedbateľným zdrojom odpadových olejov, ako aj iných odpadových komodít, je spracovanie opotrebovaných vozidiel. Ako sa vyvíja situácia tu?
V súčasnosti pôsobí v Slovenskej republike v rámci komplexného zberu a spracovania 38 autorizovaných prevádzok na spracovanie starých vozidiel, ktoré majú Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky udelenú autorizáciu na túto činnosť. Na Slovensku funguje nielen efektívny systém komplexného zberu a spracovania starých vozidiel, ale sú vybudované aj dostatočné kapacity na zhodnocovanie významných vyseparovaných zložiek z automobilov, ako sú pneumatiky či nebezpečné odpady, napr. oleje a akumulátory. Pochopiteľne, spracúvané opotrebované automobily nie sú jediným zdrojom týchto druhotných surovín, ale je nutné zbierať a sústreďovať ich na recykláciu aj z iných zdrojov. Slovnaft napríklad participuje na projekte zberu použitého kuchynského oleja na vybraných čerpacích staniciach pod názvom Aj kvapka oleja sa ráta. Pilotný zber použitého oleja sa osvedčil. Aj to potvrdzuje, že ekologické povedomie na Slovensku z roka na rok rastie.
Zdroj: (06.12.2012; Hospodárske noviny; s. 8; Púchovský Ján)